O zdravé stravovanie dieťaťa sa usiluje väčšina rodičov. Od dojčenia až po plnohodnotnú pestrú stravu dospelého jedinca je však dlhá cesta, na ktorej môžu nechtiac urobiť aj chyby.
Výchovou formujeme nie len osobnosť dieťaťa, ale aj jeho životný štýl a postoj k jedlu. Už od útleho detstva preto fixujeme správne hygienické a výživové návyky.
Výživa detí má svoje špecifiká. Nie je to len menšia porcia dospelého človeka. Vyplýva to z faktu, že organizmus dieťaťa sa vyvíja fyzicky aj psychicky. Na tento búrlivý vývoj potrebuje mať k dispozícii kvalitné stavebné látky a primeranú energiu.
Plnohodnotné bielkoviny
Základnou stavebnou látkou sú bielkoviny, ktorých kvalitu určuje obsah jednotlivých aminokyselín. V strave detí preto rozhodne nesmie chýbať mlieko a mliečne výrobky.
Nie len pre obsah plnohodnotných bielkovín, ale z mlieka čerpá až 55% potreby vápnika, nevyhnutného pre rast a kvalitu kostry a zubov. Dieťa by malo denne vypiť aspoň 0,5 l mlieka, doplnené syrmi a kyslomliečnym výrobkom.
Zdrojom kvalitných bielkovín je tiež mäso, vajcia, ale aj strukoviny. Pre telesný rast je zvlášť významný vysoký obsah esenciálnych aminokyselín lyzínu, arginínu a histidínu obsiahnutý v mäse.
V strave detí uprednostňujeme biele mäso z hrabavej hydiny a striedame s chudým hovädzím. Vitamíny B, vrátane B12 a minerálne látky železo, zinok, horčík, fosfor, vápnik, či stopové prvky selén, meď, chróm, i jód, ktoré zabezpečujú mnohé metabolické pochody, sú vo výžive detí dôležité a nachádzajú sa práve v mäse.
Alternatívou plnohodnotných bielkovín môže byť aj rastlina moringa, z ktorej sa vyrába napríklad čaj. Tak ako pri každom doplnku stravy, aj pri moringe platí, že pred zaradením do jedálnička dieťaťa sa treba poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom.
Význam tukov vo výžive detí
Od detského veku učíme deti konzumovať tiež ryby, ktoré obsahujú okrem kvalitných bielkovín a minerálov aj ochranné, preventívne pôsobiace polynenasýtené mastné kyseliny eikozapentaenová – EPA a dokozahexaenová – DHE.
Problematika optimálnej štruktúry mastných kyselín je aktuálna už od detského veku. Odporúčané je tretinové pravidlo :
- 1/3 nasýtené mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu – mlieko, mliečne výrobky, maslo, mäso. Tieto potraviny obsahujú cholesterol a jeho hladinu zvyšujú.
- 1/3 mononenasýteé mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú rastlinné oleje, oriešky a semená. Hladinu cholesterolu ovplyvňujú minimálne.
- 1/3 polynenasýtené mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú rastlinné tuky, semená, oriešky, ryby a morské živočíchy. Delíme ich na omega6 – reprezentantom je esenciálna kyselina linolová a omega3 – reprezentované kyselinou alfa linolénovou a kyselinami EPA a DHE. Ideálny pomer uvedených typov polynenasýtených mastných kyselín v príjme je 6:1 . Význam majú predovšetkým v prevencii civilizačných ochorení, pretože výrazne znižujú hladinu rizikového LDL cholesterolu a hladinu ochranného HDL cholesterolu zachovávajú na dostatočnej úrovni.
Komplexné sacharidy a antioxidanty
3-4 porcie ovocia plus 3-4 porcie zeleniny, to je odporúčané množstvo, ktoré by mali deti denne zjesť. Ovocie a zelenina obsahuje vlákninu a hlavne ochranné antioxidačné látky karotenoidy, lykopén, flavonoidy, vitamíny, minerálne látky apod.
Ochranný efekt pre svoj obsah minerálov, vitamínov a vlákniny majú aj celozrnné obilniny a strukoviny. Preto uprednostňujeme v strave detí tmavé druhy pekárenských výrobkov, ovsené či kukuričné vločky, do jedálneho lístka zaraďujeme strukoviny, aj tie menej tradičné – sója, cícer, bôb…
Pri stravovaní detí je dôležité nie len čo jedia, ale aj ako a kedy jedia.
Správna desiata
Základom správnej výživy je totiž optimálny stravovací režim, pravidelná doba ich podávania, a ich vzájomná proporcionalita, vyváženosť v množstve a kvalite.
Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa je: raňajky 20%, desiata 10%, obed 35%, olovrant 10%, večera 25% z celodenného príjmu energie a živín.
Nedostatočný a nepravidelný príjem stravy totiž brzdí činnosť mozgovej kôry, narušuje činnosť tráviacich žliaz, ktoré znížia vylučovanie štiav potrebných na trávenie, dostaví sa nechutenstvo, zníži sa využiteľnosť prijatých živín.
Pri dlhšom nepravidelnom stravovacom rytme sa môžu dostaviť aj vážnejšie zdravotné následky, deficit dôležitých živín či nastupujúca obezita.
Optimálne rozloženie stravy je zvlášť dôležité u školákov. Pedagogický proces totiž vyžaduje vysokú psychickú aktivitu v dopoludňajších hodinách. Ak dieťa neraňajkuje zníži sa schopnosť vnímať nové informácie a žiak v škole neprosperuje.
Rodičia väčšinou suplujú deficit raňajok až príliš výdatnými desiatami, ktoré sa skladajú veľmi často z údenárskych výrobkov. Kaloricky nadmerná a biologicky nevyvážená desiata zaťaží neprimerane tráviaci trakt a tráviace procesy navodia opäť útlm.
Ďalším nedostatkom je, že dieťa po tak výdatnej desiate nie je v čase obeda ešte hladné, buď obed vynechá, alebo sa hlavné jedlo dňa posúva až do popoludňajších hodín.
Preto doprajme dieťaťu dostatok času na skonzumovanie kvalitných plnohodnotných raňajok a do školy mu pripravme ľahkú ale nutrične hodnotnú desiatu.
Vhodné sú nátierky na báze tvarohu, nízkotučných syrov v kombinácii s rastlinnými tukmi, obohatené o čerstvé zeleninové vňate, pažítku, žeruchu, reďkovky a mladé cibuľky.
Pretože jedlo vnímame komplexne všetkými zmyslami, musí byť chuť, vôňa, konzistencia a farba jedla vhodne zladená a vkusne upravená. Takto podmienená reflexná činnosť vyššej nervovej sústavy, prispieva k správnemu tráveniu a využitiu živín v prospech zdravia dieťaťa.
Jedlo, zdravý životný štýl a výživa sú záujmom portálu iVarenie.sk už od roku 2008. Tvorbe článkov venujeme dostatočný čas, aby sme priniesli svojim čitateľom kvalitné články. Naše príspevky sú vhodné pre každého, kto rád varí a skúša nové veci - a to nie len v kuchyni.
