Výživa predstavuje dôležitý činiteľ ovplyvňujúci rast a vývoj detského organizmu. Správne stravovacie návyky, nadobudnuté už v detstve, sú aj účinnou prevenciou závažných chorôb v dospelosti, akými sú ochorenia srdca a ciev, zhubné nádory, obezita, cukrovka, či osteoporóza.
V rokoch 2007 – 2008 sa uskutočnila výskumná štúdia zameraná na výživu a životosprávu žiakov základných škôl, do ktorej sa zapojilo viac ako 5 500 detí z celého Slovenska. Získané informácie poukazujú, že po mnohých stránkach je výživa našich detí na vysokej úrovni.
Na druhej strane, v stravovacom režime školákov i zložení ich stravy sa zistili viaceré nedostatky. Výsledky štúdie usmerňujú, ktorým stránkam výživy dieťaťa je žiaduce venovať vyššiu pozornosť.
Raňajky
Podľa získaných údajov 17 % školákov vôbec neraňajkuje a 21 % jedáva raňajky iba nepravidelne. Nové vedecké poznatky pritom poukazujú na riziká súvisiace s vynechávaním raňajok a prinášajú argumenty v prospech ich pravidelnej konzumácie.
Ak dieťa neraňajkuje, zhoršuje sa jeho pozornosť a schopnosť sústrediť sa na učenie, čo sa môže nepriaznivo odraziť i na prospechu. Deti, ktoré nejedia raňajky, sa často dosycujú väčším množstvom jedla vo večerných hodinách a častejšie ich postihuje obezita.
Konzumácia úplných raňajok – pokrmu i nápoja – by sa mala stať bežnou súčasťou ranného stereotypu dieťaťa. Ak máme doma školáka, radšej vstaňme o päť minút skôr, aby sa dieťa stihlo v pokoji naraňajkovať. Keď dieťaťu ráno nechutí jesť, malo by vypiť aspoň nápoj (mlieko, ovocný džús) a vziať si do školy sýtejšiu desiatu.
Desiata
Pravidelnou súčasťou výživy dieťaťa má byť i desiata, ktorá dieťa zasýti, no zároveň dodá živiny potrebné pre riadny chod organizmu. Osvedčeným základom desiatej je chlieb natretý rastlinným tukom, obložený syrom alebo šunkou, v balíčku by však nemalo chýbať ovocie alebo zelenina.
Hodnotnou a vítanou súčasťou je i mliečny výrobok. Priaznivým zistením je, že spomedzi detí, ktoré sa zapojili do výskumu, až 95 % pravidelne jedáva desiatu. Nie úplne vhodné je však zloženie desiat.
Pravidelný príjem ovocia, zeleniny alebo mliečnych výrobkov na desiatu uviedlo iba 45 % detí. Spomedzi starších školákov až štvrtina pravidelne desiatuje pokrm z bufetu alebo sladkosti.
Desiate sú zložením hodnotnejšie a vyváženejšie, ak ich dieťaťu pripravujú rodičia. Bufety a automaty v školách zväčša ponúkajú pokrmy a nápoje s nižšou výživovou hodnotou, napr. s príliš vysokým obsahom cukru alebo tuku.
Obed
Hoci väčšina školákov pravidelne obeduje, podrobnejšia analýza ukázala, že 30 % z nich nejedáva polievku každý deň.
Polievky sa pripravujú z výživovo hodnotných surovín a organizmu poskytujú dôležité živiny. Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotný pokrm.
Neúplný obed nedostatočne nasýti, dieťa skôr vyhladne a hlad často zaháňa málo hodnotnými jedlami rýchleho občerstvenia. V prípade, že v rodine sa upustilo od zvyku jedávať polievky, alebo ich dieťa odmieta, zdravé menu sa dá zostaviť i bez polievky.
Potrebné je však nahradiť ju iným rovnocenným pokrmom, napr. studenými zeleninovými šalátmi s cestovinou, zemiakmi, či strukovinami.
Ovocie a zelenina
U menších školákov by sa mali objaviť na tanieroch 2,5 krát denne, u väčších 4-5 krát. Z tohto pohľadu príjem ovocia, no najmä zeleniny v našej štúdii nemožno hodnotiť ako uspokojujúci, pretože iba malé percento detí konzumuje tieto komodity v odporúčanom množstve.
Ovocie a zelenina sú pritom dôležitým zdrojom živín s ochranným účinkom: vlákniny, minerálnych látok a vitamínov, ktoré nie sú vo výžive detí primerane zastúpené. Dostatočný príjem zeleniny a ovocia, ako potravín s nízkou energetickou hodnotou a vysokým obsahom živín, je významný i z hľadiska prevencie obezity.
Chlieb, pečivo a výrobky z obilnín
Hoci podľa zásad správnej výživy by sa mali uprednostňovať celozrnné výrobky z obilnín pred bielymi, u našich školákov je ich konzumácia neuspokojujúco nízka. Takmer polovica sledovaných detí jedáva celozrnné výrobky menej ako raz do týždňa, celozrnné pečivo uprednostňuje iba 6 % a chlieb 12 % detí.
Celozrnné výrobky pritom majú významne vyšší obsah vitamínov, minerálnych látok i vlákniny než biele druhy a patria medzi dôležité zdroje týchto ochranných živín.
Mlieko, mliečne výrobky
Je zistené, že strava s nedostatkom mlieka, mliečnych výrobkov a syrov u detí významne zvyšuje riziko nedostatočného príjmu vápnika. V detstve prebieha intenzívne ukladanie vápnika do kostí a v rámci prevencie osteoporózy je adekvátny príjem tohto minerálneho prvku zvlášť dôležitý.
V našej štúdii sme optimálny denný príjem mlieka zaznamenali iba u 63 % vyšetrených detí, mliečnych výrobkov iba u polovice žiakov. Potvrdil sa i nízky príjem vápnika, ktorý výrazne zaostáva za odporúčaným množstvom.
Mlieko a mliečne výrobky by malo dieťa konzumovať aspoň 2-3 krát denne. Vysoký obsah vápnika má najmä mlieko, jogurty a tvrdé syry. Dobrou voľbou sú mliečne výrobky s obsahom probiotických kultúr.
Strukoviny
sú aj naďalej nedocenenou zložkou výživy. Tieto potraviny vďaka svojej vysokej výživovej hodnote pritom môžu sčasti nahrádzať mäso a mlieko, a tak prispievať k lepšej rovnováhe medzi rastlinnými a živočíšnymi zložkami v strave. V jedálnom lístku detí by sa mali objaviť 2-3 krát do týždňa.
Ryby
Výsledky štúdie potvrdzujú veľmi nízky príjem rýb. Podľa aktuálnych odporúčaní pre deti v tomto veku je optimálny príjem dvoch pokrmov z rýb do týždňa.
Ich častejšie zaraďovanie by napomohlo vyváženejšiemu príjmu nenasýtených mastných kyselín, najmä radu n-3, ktoré patria k nedostatočne zastúpeným zložkám vo výžive. Zdravotné výhody pravidelného príjmu rýb výrazne prevyšujú riziká z možnej prítomnosti cudzorodých látok .
Ďalšie zistenia
Pozitívnym trendom je uprednostňovanie rastlinných olejov pri príprave jedál pre deti, ako aj rastlinných tukov. Najčastejšie konzumovaným druhom mäsa je hydina, nižšie je zastúpenie bravčového a hovädzieho mäsa, čo hodnotíme priaznivo.
Pravidelnou súčasťou výživy detí sú mäsové a údenárske výrobky. Ich konzumácia by sa však mala obmedzovať a výber orientovať najmä na produkty s nižším obsahom tuku. Rodičia by mali dohliadať i na príjem sladkostí, ktoré denne konzumuje až 55 % detí.
Ak chceme, aby z našich deti vyrástli zdraví dospelí, mali by sme ich odmalička učiť, ako sa správne stravovať. Dieťa si osvojuje stravovacie návyky najmä v domácom prostredí pozorovaním a kopírovaním nutričného správania ostatných členov rodiny.
Správne stravovacie návyky v rodine sú preto tým najlepším príkladom a najosvedčenejším prostriedkom výchovy k správnej výžive. Dôležitá úloha v rámci nutričného vzdelávania patrí i škole. V súčasnej dobe ovplyvňujú dieťa v nemalej miere aj masovokomunikačné prostriedky.
Jedlo, zdravý životný štýl a výživa sú záujmom portálu iVarenie.sk už od roku 2008. Tvorbe článkov venujeme dostatočný čas, aby sme priniesli svojim čitateľom kvalitné články. Naše príspevky sú vhodné pre každého, kto rád varí a skúša nové veci - a to nie len v kuchyni.
