Ako dieťa (ne)naučiť jesť

Prístup k jedlu u malých detí ovplyvňuje nielen ich vlastná potreba získať dostatočné množstvo energie pre rast, ale vo vyššom veku aj snaha presadzovať sa v rodine a najbližšom okolí. Je to úplne bežný a prirodzený prejav vývoja dieťaťa, ktorý však môže rodinu vystrašiť, prípadne vyviesť z rovnováhy.

Mnohí rodičia v snahe dieťaťu dopriať a nevychovávať ho násilím často rezignujú a môže sa stať, že dieťa postupne vyselektuje väčšinu potravín. To, že dieťa konzumuje v desiatich rokoch iba niektoré druhy potravín, tiež nie je výnimkou.

Kde sa stala chyba?

Každý rodič sa snaží ponúkať svojmu dieťaťu jedlo podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Aj ten najlepší úmysel rodiča veľa krát vedie k nevhodným stravovacím návykom dieťaťa, ktorý sa len veľmi ťažko odstraňuje. Medzi najčastejšie dôvody zlých stravovacích návykov patria:

Prvý konflikt sa objavuje v dobe, keď mamička začne svojho potomka prikrmovať. Strava má zrazu inú konzistenciu, inú vôňu a je podávaná lyžičkou alebo z fľaše. Zážitok z takéhoto jedla je pre dieťa nový a môže na dieťa pôsobiť nepríjemne, čomu sa dieťa podvedome bráni.

Rodičia však často považujú prvotné odmietnutie nového pokrmu dieťaťom za trvalé a danú potravinu už dieťaťu opakovane nepodávajú.

Mnohí rodičia si neuvedomujú, že deti rastú nárazovo, nie plynule. Pokiaľ dieťa, ktoré bolo dobrým jedákom, zrazu prestane dojedať čo má na tanieri, nemusí to byť dôvod na paniku.

Pravdepodobne sa práve nachádza v období, keď rastie pomalšie, preto je potreba dieťaťa jesť o niečo menšia. Obdobie rýchlejšieho rastu bude zákonite nasledovať a chuť do jedla sa opäť vráti.

Približne v dvoch rokoch dieťaťa nastáva etapa známa ako obdobie vzdorovitosti. Z dieťaťa sa stáva samostatná malá osobnosť, ktorá sa snaží využívať a uplatňovať svoju vôľu. Toto obdobie sprevádzajú mnohé rozpory vnútorné a taktiež s vonkajším svetom – najčastejšie s rodičmi.

Je to nutná etapa vo vývoji dieťaťa, aj keď sa, bohužiaľ, prejavuje častým a hlasným vzdorovaním voči všetkému, vrátane jedla.

Malé deti sa učia novým zručnostiam pozorovaním a napodobovaním svojho okolia. Rodičia, ktorí sa nestravujú správne, preto len s problémami naučia svoje deti zásadám zdravej výživy.

Mnoho rodičov je priveľmi úzkostlivých. Často príliš dbajú na to, aby dieťa nemalo nikdy hlad, dobre rástlo a priberalo, často to ale preženú. Neváhajú využiť akýkoľvek trik na to, aby do dieťaťa dostali pokrm a výsledkom sú potom komické scény utekajúceho dieťaťa s lyžicou polievky, alebo mykanie hlavou.

Niektorí rodičia pripravia niekoľko náhradných jedál alebo ponúkajú keksíky, cukríky a iné maškrty. Výsledkom je, že dieťa zje len to, čo mu chutí a ostatné odmieta.

Vytváranie nesprávnych stravovacích návykov detí ovplyvňuje predovšetkým:

  • Časté diskutovanie o vhodnosti výberu jedál („je to veľmi tučné“, „má to veľa cukru“, „je to príliš nezdravé“)
  • Komentovanie chutnosti, predovšetkým u „zdravších“ jedál („toto naozaj jesť nebudem, to je pre mňa veľmi zdravé“)
  • Sledovanie televízie alebo ďalšie aktivity, ako čítanie, posielanie sms alebo telefonovanie, ktoré odvádzajú od jedla pozornosť
  • Nevhodný štýl stolovania, hlasný rozhovor, komentovanie nevhodného chovania dieťaťa, alebo nútenie dieťaťa, aby jedlo samé, pretože rodičia potrebujú „pokoj“.