Najčastejšie mýty v detskej výžive

Pri poradenskej činnosti sa často stretávame s názorom a množstvom názorov na to, aké by malo byť stravovanie dieťaťa. Vo mnohých prípadoch sú predstavy rodičov ale i samotných detí mylné a so zásadami zdravej výživy nemajú veľa spoločného.

Na jednej strane to sú výživové pochybenia, napríklad prehnaná konzumácia sladkostí a sladených malinoviek, časté návštevy fastfoodov a stánkov rýchleho občerstvenia, nedostatok ovocia a zeleniny, alebo nepravidelnosť stravovania deti.

Na druhej strane je veľa rodičov, ktorí pri stravovaní deti uplatňujú zásady správne, ale určené dospelým, nie deťom a aj tie môžu mať na zdravie detí negatívny dopad.

Nízkotučné potraviny sú prevenciou nadváhy, deti je preto musia konzumovať od malička

Mamičky sa často boja, aby ich dieťa nepribralo. V dobe, keď sa stále hovorí o narastajúcej obezite, to je pochopiteľné. Odmalička svojim deťom preto dávajú nízkotučné potraviny a pokrmy pripravujú takmer bez tuku.

Pre zdravú výživu detí ale nie je dobré, pokiaľ v nej tuky chýbajú úplne, pretože ich deti potrebujú nielen ako zdroj energie, ale tiež pre správny rast a vývoj, využitie vitamínov rozpustných v tukoch alebo pre tvorbu niektorých hormónov.

Nie je vhodné tuky z detského stravovania vylúčiť úplne.
Namiesto nízkotučných alebo odtučnených by mali rodičia vyberať pre deti radšej polotučné výrobky. Na natieranie alebo pri tepelnej úprave jedál je potrebné uprednostňovať kvalitné rastlinné tuky.

Maslo je prírodné, preto je pre deti vhodnejšie ako rastlinné tuky

Pri výrobe oboch potravín sa používajú prírodné suroviny – pri výrobe masla mlieko a pre rastlinné tuky rastlinné oleje. Technologická výroba rastlinných tukov nie je syntetickejšia ako výroba masla a líši sa len vstupnými surovinami.

Oproti maslu obsahujú rastlinné tuky tiež nenasýtené mastné kyseliny (niektoré z nich sú tzv. esenciálne, to znamená, že ich naše telo nedokáže vyrobiť a musíme mu ich dodávať stravou), ktoré sú potrebné pre zdravý rast a vývoj detí.

Rastlinné tuky by mali v detskom stravovaní tvoriť
2/3 z celkového príjmu tukov. Ostávajúca 1/3 patrí tukom
živočíšnych vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v mase,
údeninách, mlieku, mliečnych výrobkoch a vajciach.

Sladkosti v žiadnom prípade nepatria k stravovaniu detí

 „Najsladšie, čo dieťa vo živote zjedlo, je banán“, hovoria často hrdí rodičia. Bohužiaľ však každé dieťa sa raz sladkosťami stretne. Pokiaľ ich dieťa ochutná, veľmi ľahko si ich obľúbi. Čo sa stane potom?

Dieťa sa pokúsi zjesť všetky pochúťky, ktoré sú na blízku a len s veľkou námahou mu vysvetlíte, prečo si jeho kamaráti môžu pochutnávať na cukríkoch, sušienkach a čokoláde a iba to Vaše nie.

Čím viac vlákniny dieťa skonzumuje, tým lepšie

Odborníci často upozorňujú, že množstvo vlákniny ktoré konzumujeme nie je dostačujúce. Vláknina je vhodná z viacerých dôvodov – pomáha predchádzať tráviacim problémom, predovšetkým zápche, je vhodná pri prevencii rakoviny hrubého čreva, nadváhy, obezity a množstve ďalších ochorení.

Dospelým sa preto odporúča skonzumovať za deň 25-30 g vlákniny. Toto pravidlo platí hlavne v prípade, keď deti trpia zápchou. S deťmi je ale situácia iná a veľké množstvo vlákniny im môže uškodiť.

Pokiaľ má totiž dieťa v strave dostatok vlákniny a zároveň má dostatok tekutín a venuje sa aktívnemu pohybu, môže trpieť hnačkami.

V opačnom prípade, keď bude dieťa konzumovať veľké množstvo vlákniny a zároveň bude málo piť a nedostatočne sa pohybovať, môže trpieť bolesťami brucha, nafukovaním a mať zápchu. Tráviaci systém malých detí ešte nie je na väčšie množstvo vlákniny pripravený.

Na stanovenie denného odporúčaného množstva vlákniny
pre deti môžeme použiť jednoduchý výpočet: k veku dieťaťa
v rokoch pripočítať 5 gramov vlákniny.

Mlieko zahlieňuje 

Často sa vyskytujúci argument používaný odporcami konzumácie mlieka. Dodnes ale neexistuje klinická štúdia, ktorá by ju podporovala, naopak sú štúdie, ktoré tieto tvrdenia vyvracajú. Mlieko a mliečne výrobky sú pre zdravie veľmi dôležité.

Nielen že obsahujú plnohodnotné bielkoviny, ktoré si organizmus nevie vytvoriť sám, a preto ich musíme prijímať v strave, ale sú najdôležitejším zdrojom vápnika. Kyslomliečne výrobky obsahujú ešte aj zdraviu prospešné baktérie mliečneho kvasenia.

Vnútornosti sú čističkou, konzumovať by sa nemali vôbec

Pečienka a ľadviny síce fungujú v tele živočíchov ako filter, väčšinu nečistôt však neskladujú, ale naopak ich pomáhajú vylúčiť z tela von, škodlivé látky v nich takmer vôbec nezostávajú. Sú taktiež zdrojom niektorých vitamínov (vitamín A) a minerálnych látok (napríklad železo).

Moje dieťa má nadváhu, musím mu nasadiť prísnu redukčnú diétu

Počet detí s nadváhou a obezitou sa v posledných rokoch stále zvyšuje. Nemôžeme sa preto čudovať, keď sa mamičky rozhodnú vziať situáciu do svojich rúk a nasadia dieťaťu redukčnú diétu.

Väčšinou ale vylúčia niektoré skupiny potravín (napríklad tuky) a každé jedlo podporia zdravotnou prednáškou o tom, ako musí potomok držať diétu, aby sa zbavil kilogramov a neochorel.

Takto živené dieťa nielen že nebude mať v prijímanej strave dostatok energie a potrebných živín, ale bude pod stálym tlakom zo strany rodičov a tiež kvôli zákazu obľúbených sladkostí, trpí aj po duševnej stránke.

Diétu potom buď poruší a hoduje tajne, alebo vezme svoju novú životnú úlohu tak vážne, že môže prísť k poruchám príjmu potravy. Pokiaľ teda majú rodičia pocit, že ich dieťa potrebuje schudnúť, mali by v každom prípade najprv objektívne zhodnotiť hmotnosť dieťaťa a až potom požiadať o pomoc odborníkov.

Vhodné je tiež endokrinologické vyšetrenie. Následná úprava stravovacieho režimu by potom mala byť založená na pravidelnosti a kvalitných potravinách.

Sójové potraviny sú vhodnou súčasťou detského stavovania

Sója obsahuje kvalitné bielkoviny, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú, z minerálnych látok draslík, vápnik, horčík a množstvo ďalších. Obsahuje tuky s prevahou prospešných nenasýtených mastných kyselín a vlákninu.

Ich konzumácia sa odporúča v rámci prevencie niektorých typov nádorových ochorení a ženám pomáha pri problémoch v prechode. Aj napriek všetkým pozitívam je ale potrebné sa nad konzumáciou sójových potravín zamyslieť, obzvlášť, ak chceme sóju pripravovať deťom.

Jedným z dôvodov je obsah tzv. antinutričných látok, ktoré znižujú alebo úplne blokujú možnosť využitia iných dôležitých látok. Telo síce môže mať dostatok vlastných potrebných látok, ale nemôže ich správne využívať a paradoxne trpí prejavmi ich nedostatku.

Sporné môže byť tiež použitie sóje na výrobu náhradnej dojčenskej výživy. Vedci vypočítali, že obsahuje toľko estrogénov, že po prepočte na telesnú hmotnosť skonzumujú dojča množstvo zodpovedajúce piatim antikoncepčným pilulkám!

Dieťa nie je malý dospelý!

Je potrebné si uvedomiť, že deti nie sú malí dospelí a preto im nestačí len menšia porcia nášho pokrmu. Deti totiž k správnemu rastu a vývoju potrebujú predovšetkým dostatok kvalitných živín. Príjem energie je individuálny, záleží od veku, zdravotného stavu, fázy rastu a pohybovej aktivity dieťaťa.

Pre jednotlivé vekové skupiny existujú tabuľky odporúčaných hodnôt energie, množstvo základných živín (bielkovín, tukov, sacharidov) a ďalších nutrične významných látok (vitamínov, minerálnych látok, vlákniny). Prehľadnú tabuľku nájdete tiež v sekcii Zdravá výživa.

Jednoduchým ukazovateľom správnosti výživy
je zdravotný stav detí, ich váha, psychická aj fyzická kondícia.