Recepty

Ako „drobca“ zlomiť a urobiť z jedla pôžitok?

Pokiaľ je dieťa v opozícii, neexistujú žiadne univerzálne pravidlá ani rady, vždy záleží na konkrétnych okolnostiach a konkrétnom dieťati. Je však potrebné zachovať si zdravý rozum a základné znalosti o vhodnej výžive.

Pokiaľ dieťa požaduje čokoládu, prečo mu ju nedopriať? Rodičia by ju ale nemali hneď „obetovať“ celú, stačí niekoľko kúskov. Dieťaťu však môžeme ponúknuť aj vhodnejšiu alternatívu maškrty, napr. sušené ovocie. Drobná sladkosť dieťaťu neublíži, rodičovská autorita neutrpí a dieťa bude čiastočne uspokojené.

Pri budovaní vhodných stravovacích návykov pomáha:

Základným predpokladom pre osvojenie si zdravých stravovacích návykov je však príklad rodičov. Malé dieťa rado napodobňuje dospelých a preto je najlepšie stolovať s rodičmi a dokonca jesť aj rovnaké, alebo aspoň podobné jedlo.

Pokiaľ totiž rodičia pripravujú pre svojho drobca vlastnú „špecialitu“, dieťa sa môže domnievať, že majú niečo lepšie a prečo by teda ono malo jesť to horšie? Naopak, pokiaľ je jedlo rovnaké, šance na úspech sú väčšie.

Hovorí sa, že jeme aj očami, čo platí aj pri deťoch. Rozmixovanú „gebuzinu“ by často nezjedol dospelý a rovnaký názor má aj časť detí. Pre týchto malých estétov je dobré skúsiť napríklad pokrm pripravený na väčšie kúsky a dbať pri tom aj na farebnú kompozíciu.

Deti vyžadujú rituály, či už to je obľúbená šálka, „môj“ tanierik alebo jabĺčko na desiatu. Súčasťou denných rituálov by mala byť aj pravidelnosť stravovania. Okrem toho by sa rodičia mali vyvarovať častému ponúkaniu najrôznejších maškŕt medzi jedlami.

Okrem raňajok, desiaty, obeda, olovrantu a večere, a v prípade odmietnutia jedla, nechajte dieťa čakať až na ďalší pravidelný pokrm.

Vyhrážať sa deťom trestami tiež nie je správne, pokiaľ ponúkané jedlo nezjedia. Niekedy nátlak rodičov dospeje do takej podoby, že dieťa nie je schopné v ich prítomnosti zjesť vôbec nič, niektoré deti môžu dokonca zvracať.

Pamätajte, že jedlo má byť pre dieťa potrebou a nie zásluhou alebo službou, ktorú preukazujú rodičom. Verte preto, že dieťa sa do jedla nútiť nemá. Väčšinou sú to rodičia, kto v boji o jedlo prehráva. Za jedlo by nemala byť sľubovaná ani odmena, ale pokiaľ dieťa vyžaduje sladkosť, môže ju dostať ako dezert (nie však predjedlo).

Čo ešte radí pediater?

Rodičia sa najčastejšie detským lekárom sťažujú, že dieťa málo je, alebo si donekonečna vyberá, mení svoje chute a podobne. Najlepšou radou je zachovať si chladnú hlavu a okrem odporúčaných postupov vziať potomka do kolektívu alebo do reštaurácie.

Deti odpozorujú, čo všetko ostatní jedia a možno pri tom aj získajú základy slušného stolovania. Pokiaľ však rodičia nepraktizovali tieto metódy od mala, nemusia zúfať. Začať možno kedykoľvek, lepšie neskôr, ako nikdy.

Pokiaľ lekár potvrdí, že je dieťa zdravé a normálne rastie, prestaňte sa neustále zaoberať množstvom jedla, ktoré dieťa zje a sústreďte sa na jeho radosť z jedla. Problémy sa rýchlo vyriešia. Koľko toho má dieťa zjesť, musí ukázať samé. Rodičia sa majú zaoberať jeho potrebou a nie svojimi predstavami.

Rituál jedenia by mal byť aspoň čiastočne záležitosťou príjemnou. Pokiaľ možno bez plačúceho dieťaťa a matky na pokraji nervového zrútenia. Je preto vhodné zvážiť nutnosť všetkých príkazov, zákazov a nariadení a učiť deti správnym výživovým návykom nenápadne, nenásilnou formou.

Ako hovorí staré latinské príslovie „Verba movent, exempla trahunt“, alebo „Slová povzbudzujú, príklady tiahnu“.

Kategorie:

Recepty

© 2022 iVarenie.sk | Nakódoval Leoš Lang