Od jedla závisí schopnosť učiť sa

Jesť potrebujeme, aby boli zaistené životné funkcie, aby sme mohli rásť a vyvíjať sa. Preto jeme niekoľko krát denne dostatočné množstvo potravy, získavame z nej energiu, využívame jednotlivé živiny – bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny, minerálne látky a pod.

Taktiež vieme, že nie je jedno, akého sú jednotlivé živiny pôvodu. Aký majú vlastne vplyv konkrétne zložky výživy na vývoj a zdravie človeka?

Pozrime sa na zložky potravy, ktoré ovplyvňujú rozvoj nervovej sústavy a duševný vývoj detí:

Mozog a duševný vývoj

Mozog začína rásť už od počatia dieťatka. V priebehu prvej polovice tehotenstva sa mozgové bunky množia rýchlosťou trinásťnásobku za sekundu. Výsledný počet mozgových buniek niekoľkonásobne prevyšuje počet obyvateľov planéty Zem, je ich približne 100 miliárd. Mozog rastie najrýchlejšie v prvých dvoch rokoch života a približne v piatich rokoch dosiahne svoju konečnú veľkosť.

Okrem rastu sa v mozgu množia nervové dráhy, ktoré umožňujú prenos nervových signálov a rozvetvuje sa nervová sústava po celom tele. Pretože mozog a celá nervová sústava rastú a rozvíjajú sa, vyvíjajú sa tiež schopnosti dieťaťa.

Na začiatku bábätko nekoordinovane trhavo pohybuje končatinami, osvojuje si sací reflex, neskôr sa učí pohybovať a uchopovať rôzne predmety, poznáva ľudí vo svojom okolí. Toto všetko je prejav duševného vývoja dieťaťa.

Pokračuje spolu s poznávaním nového okolitého sveta, neskôr učením sa v škole, pri hrách, kreslení, športe alebo hre na hudobný nástroj. Aj keď je už rast mozgu u väčších detí takmer dokončený, duševný vývoj pokračuje aj naďalej.

Vplyv výživy

Rovnako ako je vápnik základným stavebným kameňom kostí, alebo ako sú svaly zostavené z bielkovín, patrí medzi najviac zastúpené látky v mozgu tuk. Tvorí približne 60% suchej časti mozgu, pričom asi tretinu predstavujú tzv. nenasýtené mastné kyseliny.

Medzi jednotlivými nenasýtenými mastnými kyselinami sú za správna rast nervovej sústavy a duševného vývoja detí zodpovedné predovšetkým kyseliny α-linolenová (ALA), dekosahexaenová (DHA). Pomáhajú im taktiež vitamíny B,. predovšetkým B1, B6, B12 a kyselina listová (vitamín B4). Dôležité sú aj železo, jód, zinok či bielkoviny.

Nenasýtené mastné kyseliny

Ako bolo povedané, mozog je zložený z veľkej časti tuku. Nenasýtená mastná kyselina DHA, ktorá je súčasťou tukov, je vlastne základným stavebným prvkom mozgu a nervových buniek. Spolu s ňou pôsobí ďalšia nenasýtená mastná kyselina – α-linolenová (ALA).

Ich dostatok v tele zaisťuje, že sú jednotlivé nervové spoje pružnejšie a informácia sa tak môže šíriť veľmi rýchlo. Prispievajú tiež k tomu, že si nielen naše deti ale i my dospelí, informácie ľahšie zapamätáme a ľahšie sa učíme novým schopnostiam.

Podporujú taktiež koncentráciu, známy je ich vplyv na hyperaktívne deti či na stavy depresie.

ALA je tzv. esenciálna mastná kyselina. Naše telo ju potrebuje, nedokáže si ju vytvárať z iných látok a preto je dôležité prijímať ju zo stravy. Kyselinu DHA si dokážeme vytvoriť práve z kyseliny ALA. Tento proces je však pomerne neefektívny a preto je potrebné prijímať aj DHA z potravy.

Kde môžeme tieto živiny nájsť, aby ste mohli dávať deťom všetko potrebné?

Kyselina ALA sa vyskytuje v rastlinných olejoch lisovaných zo semiačok repky, ľanu, sóje alebo napríklad vlašských orechov. Práve vlašské alebo búrske oriešky (nesolené) sú ďalším zdrojom kyseliny ALA. Kyselina DHA sa vo veľkej miere vyskytuje v rybom tuku.

Lyžička rybieho tuku ráno už ale „vyšla z módy“ a tak odborníci na výživu odporúčajú jesť 2 porcie (cca 240g) rybieho mäsa za týždeň. Aj keď to nie je na prvý pohľad veľa. Pre najmenších je hlavným zdrojom DHA materské mlieko.

Ako doporučené množstvo DHA na deň sa najčastejšie uvádza cca 150-200 mg deťom vo veku 6 mesiacov až 18 rokov. Dospelým sa odporúča 200 mg, čo po prepočítaní zodpovedá približne dvom porciám tučného rybieho mäsa.

B vitamíny

Na správnom fungovaní nervovej sústavy sa podieľa množstvo vitamínov. Najdôležitejšími sú vitamíny B1, B6, B12 a kyselina listová (vitamín B4).

Spoločne prispievajú k správnej výžive mozgu, k dodávaniu energie, ale taktiež zaisťuje pružnosť nervových vlákien, čím prispievajú k rýchlemu a bezpečnému prenosu informácií medzi jednotlivými nervovými bunkami.

Navyše sú veľmi dôležité pre tvorbu samotných prenášačov nervových vzruchov (tzv. neurotransmiterov).

Vitamín B1

Niekedy sa mu tiež hovorí „duševný vitamín“. Chráni nervy pred zápalovými ochoreniami a pôsobí proti náladovosti a podráždenosti. Je potrebný pre udržanie pozornosti a dobrú pamäť.

Vitamín B6

Je rovnako dôležitý pre pevné nervy ako ďalšie vitamíny skupiny B. Podporuje schopnosť sústrediť sa, jeho dostatok obmedzuje nervozitu.

Vitamín B12

Tento vitamín sa priamo podieľa tvorbe látok zaisťujúcich dobrú náladu. Podporuje vyrovnanosť a pomáha zmierniť prejavy stresu a depresie.

Kyselina listová

Pomáha udržiavať duševné zdravie a dobrú psychologickú pohodu. Pokiaľ je jej nedostatok v tehotenstve, môže sa u budúceho dieťatka objaviť poškodené nervové trubice.

Hlavnými zdrojmi vitamínov skupiny B sú obilniny, celozrnné pečivo, strukoviny, orechy, sója, listová zelenina, mlieko alebo mäso.

Dostatočný prísun je potrebný v každom veku

Nedostatočný príjem nenasýtených mastných kyselín stravou má na naše telo dokázateľne nepriaznivý vplyv.

V prípade ich nedostatku sa deti horšie sústredia a menej si pamätajú, učenie im nejde tak dobre.

Podľa štúdie dánskych vedcov taktiež pravidelná konzumácia rybieho mäsa v období tehotenstva výrazne znižuje riziko predčasného pôrodu. Medzi ženami, ktoré počas tehotenstva nejedli ryby vôbec, predčasnému pôrodu bolo vystavených takmer 8%, naopak ženy, ktoré ryby jedli sa predčasný pôrod týkal iba 1,9%.

Nenasýtené mastné kyseliny sú pre náš mozog potrebné po celý život i v starobe. Seniori, ktorí si pravidelne dožičia porciu ryby aspoň 1x za týždeň, sú ďaleko lepší v pamäťových testoch ako tí, ktorí ryby nejedia.

Existujú taktiež štúdie, ktoré nenasýteným mastným kyselinám pripisujú pozitívny vplyv na depresívne stavy, zmiernenie kolísaniu nálad alebo zvýšenie športového výkonu.

Dostatočný prísun nenasýtených mastných kyselín a B – vitamínov má dokázateľne pozitívne účinky na rast a vývoj mozgu a celej nervovej sústavy a taktiež na duševný vývoj dieťaťa od počatia až po dospelosť. Pretože sa človek učí v priebehu celého svojho života, mali by byť tieto živiny trvalou súčasťou jeho stravy.

Dostatočný príjem nenasýtených mastných kyselín DHA si môžeme zaistiť dvoma porciami rybieho mäsa týždenne, potrebné množstvo ALA získame z rastlinných olejov a orechmi. Pretože ale podľa súčasných skúseností málokto toto odporúčanie dokáže splniť, sú možnosťou potravinové doplnky alebo obohatené potraviny.