Sladkosti

Naše deti sa nestravujú správne. Vyplýva to z nedávneho prieskumu na základných školách, ktorý potvrdil pretrvávajúce nedostatky v ich stravovaní, jedálnom režime a potravinových preferenciách.

Desiatové hliadky, ktoré v priebehu novembra až januára navštívili 32 základných škôl po celom Slovensku, deťom hravou formou vysvetľovali, ako by mala vyzerať zdravá desiata.

Súčasťou desiatových hliadok bol aj prieskum, v ktorom metodici školského stravovania Krajských školských úradov a odborní asistenti výživy zisťovali stravovacie návyky u detí. Zapojilo sa do neho takmer 1500 žiakov, z ktorých 5% nemalo v škole žiadnu desiatu. 

 „Opäť sa ukázalo, že deti jedia málo ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov. Mnohí žiaci si kupujú desiate sami, pričom preferujú bagety, dobotšky a sladené nápoje,“ opísala hlavné nedostatky metodička školského stravovania Jaroslava Dostálová.

Zároveň poukázala na to, že žiaci len veľmi málo informácií o zdravej výžive dostávajú v škole. Väčšinou ich čerpajú z reklamy, od kamarátov a niekedy aj rodičov.

Prevládajú sladkosti

Z rozhovorov s deťmi na prvom stupni vyplynulo, že na desiatu najradšej jedávajú sladké pekárenské výrobky a sladkosti. Takúto desiatu máva až polovica žiakov, pričom najväčšej obľube sa tešia sušienky s náplňou.

„Pre vysokú energetickú hodnotu a obsah jednoduchých cukrov takáto strava nie je zdraviu prospešná,“ vysvetlila docentka Jana Jurkovičová z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK.

Biely chlieb alebo biele pečivo máva na desiatu temer 60 percent žiakov prvého stupňa, kým tmavý, celozrnný chlieb alebo pečivo jedáva len 7 percent. Natretý rastlinnými tukmi ho malo 18, maslom 25 a paštétou 12 percent detí.

Najčastejšou oblohou bola šunka alebo trvanlivá saláma. Aj u starších žiakov prevláda biely chlieb alebo pečivo, ktoré na desiatu jedáva asi 75 percent z nich. Najčastejšie ho majú natretý maslom, potom syrom a paštétou.

Podobne je zlým stravovacím návykom aj preferovanie údených a mäsových výrobkov, ktoré malo na desiatu až 58 percent žiakov. Deti by sa im však pre vysoký obsah nasýtených tukov, solí a iných škodlivých látok mali vyhýbať. Nahradiť by ich mali predovšetkým syry, tvaroh a iné mliečne výrobky.

Deti by mali každý deň zjesť päť dávok ovocia a zeleniny. Vzhľadom na to by v desiatovom balíčku nemali chýbať ani tieto potraviny. Len 53 percent žiakov však dostáva na desiatu ovocie, najčastejšie jablko alebo mandarínku. Pri zelenine je situácie ešte horšia, máva ju len 22 percent detí, pričom prevládala paprika a paradajky.

K najhorším zlozvykom patrí pitie sladených nápojov, ktoré vrátane džúsov pije na desiatu 83 percent žiakov. Mlieko, ktoré má vďaka svojej vysokej nutričnej hodnote a výživným látkam veľký význam najmä pre malé deti, malo z celkového počtu 1 500 žiakov len osem, čiže ani nie jedno percento.

Na druhom stupni ešte horšie

Väčšina žiakov druhého stupňa, okolo 86 percent, si myslí, že desiatovať je dôležité. Rovnaký počet v škole i desiatuje. Zväčša si nosia desiatu z domu, pričom najčastejšie im ju pripravujú rodičia, ale zhruba 15 percent žiakov si ju pripravuje samo.

Približne 13 percent detí si desiatu kupuje, a to najmä v školskom automate alebo bufete, pričom uprednostňujú typické produkty rýchleho občerstvenia, ako pečivo, sladké pekárenské výrobky, obložené bagety, pizza rožky alebo hotdogy, ale aj sušienky, keksy, sladkosti a sladené nápoje.

Väčšinou na nákup minú 1 až 3 eurá.
Z domu si starší žiaci nosia desiatu v podobnom zložení ako na prvom stupni. Prevláda biely chlieb alebo pečivo natreté maslom, syrom alebo paštétou a obložené šunkou, resp. salámou.

Deti na druhom stupni tiež obľubujú sladké pečivo a sladkosti, ktoré máva na desiatu štvrtina z nich. S jedením ovocia a zeleniny je to však ešte horšie ako na prvom stupni. Najčastejším nápojom je čaj, pričom celkovo pijú sladené nápoje až tri štvrtiny žiakov.

Do školy bez raňajok

Desiatové hliadky skúmali aj celkový stravovací režim detí. Z odpovedí žiakov vyplynulo, že každý desiaty doma neraňajkuje vôbec a takmer polovica len nepravidelne. Deti a mládež by pritom mali jesť päť až šesťkrát denne, pričom osobitne dôležité z hľadiska životosprávy sú práve raňajky.

Päť a viac jedál denne konzumuje len štvrtina detí, takmer polovica si vystačí len s dvoma alebo tromi jedlami, čo je podľa J. Jurkovičovej pre správny vývoj absolútne nedostačujúce.

Medzi najobľúbenejšími jedlami prevládajú potraviny rýchleho občerstvenia ako pizza alebo hranolky. Pokiaľ ide o nápoje, aj v tomto prípade dominujú tie, ktorých pitie nie je v detskom veku vhodné – kolové a sladené nápoje. Medzi obľúbenými nápojmi žiakov sa dokonca ocitli energetické nápoje a dokonca aj červené víno.

Hoci veľa žiakov tvrdí, že si na základe reklamy nič nekupuje, resp. že nemá žiadnu obľúbenú dobrotu z reklamy, skutočnosť hovorí o niečom inom.

„Deti sú vďačným objektom reklamy, i keď si to neuvedomujú. Má jednoznačne nepriaznivý vplyv na stravovacie preferencie detí,“ zdôraznila J. Dostálová. Obľubujú najmä čokoládové výrobky, zatiaľ čo zdraviu prospešné potraviny sú u nich v úzadí.